Zimný prechod hrebeňom Nízkych Tatier

Donovaly-Čertovica-19-21.3.2010

Pred niekoľkými rokmi sme absolvovali prechod hrebeňom Nízkych Tatier ale v obrátenom garde z Čertovice na Donovaly.Zdalo sa nám ale ,že prvý deň túry z Čertovice až na chatu Ďurková je príliš dlhý,tak sme to tentokrát skúsili z Donovalov. No môžme povedať,že to je v podstate jedno.Ale poďme pekne po poriadku.Vodič Peťo Dóbi nás zozbieral v R.Sobote už o 4,00 ráno a nabrali sme smer Donovaly.Už o 7,00 sme veselo ukrajovali prvé kilometre na lyžiach (a snežniciach) v rozprávkovo zasneženej krajine.Čakalo na nás neskutočne veľa snehu a tomu zodpovedala aj lavínová situácia,ktorá sa pohybovala miestami dokonce v štvrtom stupni z päťdielnej medzinárodnej stupnice.Hlavne v nižších partiách v pásme lesa a kosodreviny sme videli množstvo samovolne zosunutých lavín. Počas traverzu Kozieho chrbátu a výstupu na Prašivú sme mali poriadne stiesnené pocity.Počas výstupu na Prašivú sa jeden účastník prechodu vzdal pre otlačené chodidlá (nevhodná skialpinistická obuv).A tak sme postupovali v šestici (štyria skialpinisti a dvaja na snežniciach) ďaľej.Sneh,mráz,vietor a slnko vykúzlili rozprávkovú krajinu. Nie každý deň sa nám naskytnú také nádherné panorámy ako počas týchto troch dní prechodu.Stromy boli doslova zamurované do snehu a ľadu.Veľa sme fotili a filmovali.No prvý deň prechodu bol nesmierne dlhý a namáhavý a to sme mali štastie,že nám do chrbta fúkal prudký západný vietor.Už takmer za tmy sme sa po jednom trúsili do útulne pod Ďurkovou. Najhoršie na tom boli Jano Folk a Maťo Kamenský na snežniciach.Tých doslova chytila tma na hrebeni.Kým my ostatní sme sa už vyhrievali a občarstvovali v teple chaty oni ešte tvrdo "pracovali" na hrebeni.Boli sme s nimi v telefonickom kontakte a tak sme dobre vedeli,že je všetko v poriadku a nie je potrebná pre nich žiadna pomoc.Darmo presun na skialpoch je podstatne rýchlejší ako na snežniciach.Konečne sme všetci na chate.Dávame si teplú večeru,ktorú nám pripravil chatár a pijeme množstvo čaju.Musíme doplniť stratené tekutiny.Po večeri už nie sme schopní nič robiť.Zosúvame sa na lôžka a tvrdo usíname.Na druhý deň sa zobúdzame do utešeného slnkom zaliateho rána.Varíme čaj,trocha hygieny,raňajky a naberáme smer hlavný hrebeň - Chabenec-Dereše-Chopok-Ďumbier-chata M.R.Štefánika pod Ďumbierom. Ja s Marošom dávame dve jazdy v panenskom snehu nad chatou.Jazdy nám zdvihli adrenalín ale aj náladu.Bolo to neskutočne krásne.Potom už dávame batohy na chrbát a vydávame sa za ostatnými.Vietor mení smer a už nefúka západný,ale juhozápadný,čo nás už tak nepodporuje v postupe.Ešte v oblasti Chabenca sa spúšťame v nádhernom prachovom žľabe smerom dole z hrebeňa.Bolo to super.Horšie ale je ,že sa musíme vyštverať naspäť na hrebeň.A potom už len tvrdo makáme smerom na Chopok.Objavuje sa panoráma Západných Tatier,Vysokých Tatier,v diaľke spoznávame Babiu horu (veľkú aj malú) Pilsko,Rozutec a množstvo ďaľších krásnych zasnežených vrcholov.Konečne Kamenná chata pod Chopkom.Doplňujeme tekutiny a pokračujeme na Ďumbier.Tu sa všetci čakáme a už máme len príjemný zjazd na chatu-M.R.Štefánika.Chata je útulná,príjemne vykúrená.Ubytujeme sa dávame si chutnú večeru.Odrazu sa vo dverách objavuje ľudová hudba z Čierneho Baloga a tá nám vyhráva až do neskorých večerných (alebo ranných?) hodín.Bol to skvelý deň i večer.Ráno sa pomaly prebúdzame,raňajkujeme a chystáme sa na poslednú etapu.Ja a Maroš ešte na ľahko vystupujeme na Ďumbier a zlyžujeme jeden z mnohých južných žľabov.Vraciame sa na chatu,berieme batožinu a naberáme smer Čertovica.Za 2,5 hodiny sme už v cieli .Čo na záver? Bola to super akcia,za super počasia so super partiou.Kto sa prechodu zúčastnil? Roman Machyniak,Miloš Chovan,Marian Kortiš,Ján Folk,Martin Kamenský a ja (Števo Tóth). Pre otlaky z nevhodnej obuvi odstúpil Mišo Juhaniak.

Števo Tóth