Zahraničná akcia Gran Paradiso a Vysoké Taury

Tak ako každý rok aj tohto roku na prelome mesiacov august -september náš klub organizoval vysokohorskú turistiku do zahraničných hôr.Cieľom bola návšteva Gajerských Álp v Taliansku a výstup na najvyšší štít tohto pohoria Gran Paradiso vysoký 4 061 m n.m.Je to najvyšší štít v Taliansku,ktorý nesusedí so žiadnym iným štátom.Každý Talian venujúci sa horolezectvu,alebo vysokohorskej turistike si považuje za povinnosť aspoň raz v živote na jeho vrchol vystúpiť. A tak 29.8.2022 ráno o 4,15 nasadáme štyria turisti do Jožkovej Fábie (Jožko Szabó) a naberáme smer Taliansko údolie Valle ď Aosta. Večer o 23,00 hod už rozkladáme náš "základný tábor" v campe v údolí Val Savarenche v nadmorskej výške 1 960 m n.m.. Na druhý deň ráno sa dávame trochu dokopy po dlhej a namáhavej ceste autom,zisťujeme prognózu počasia na najbližšie dni a objednávame si nocľah na chate Vitorio Emanuele.Presne napoludnie začíname stúpať na chatu.Zhruba po troch hodinách sme na chate Vitorio Emanuele,ktorá leží vo výške 2 732 m n.m.. Ešte za dobrého počasia pohľadom skúmame výstupovú trasu na vrchol ,ale tá sa stráca kdesi v suťovisku pod ľadovcom. Vyhrievame sa na slniečku a pozorujeme pasúce sa kozorošce s obrovskými rohmi.Večer o 19,00 máme večeru a potom si líhame do postelí,lebo na druhý deň nás čaká ťažký výstup na horu.Budíček o 3,45,raňajky a o 4,45 za svetiel čeloviek vyrážame.Je úplná tma ,a preto je orientácia v pre nás neznámom teréne problematická.Pomáhame si modernou technikou a pomocou mapy cz držíme správny smer.Z času načas sa nad nami mihnú svetlá z čeloviek  lezeckých družstiev ,ktoré mali pred nami určitý náskok,nakoľko ich horskí vodcovia dokonale poznali terén.Ale to bol neklamný dôkaz toho,že vystupujeme správnym smerom.Po svitaní si začíname uvedomovať v akej obrovskej hore sa nachádzame.Výstupová cesta sa oproti minulosti značne zmenila,nakoľko spodná časť ľadovca Gran Paradiso je vplyvom topenia sa ľadovcov značne roztrhaná a je nemožné cez obrovské trhliny prejsť.Preto volíme výstup skalnou stenou. Vo výške 3 700 m n.m. si obúvame mačky a naväzujeme sa na lano a vstupujeme na krásny,mohutný ,ale aj nebezpečný ľadovec Gran Paradiso a pomaly postupujeme v ústrety vrcholu.Pohľadom skúmame výstupovú trasu skalnou stenou na vrchol,ktorá je označovaná ako kľúčové miesto výstupu.Je to síce len 50 výškových metrov ,ale aj taká výška nám môže vystaviť stopku.To ešte netušíme ,že nás čaká prelezenie veľmi nebezpečnej trhliny tesne pred výstupom na hrebeň.Tu sa náš výstup značne spomalil,lebo sme museli čakať ,kým trhlinu prelezú horskí vodcovia so svojimi klientmi,alebo aj iné lezecké skupiny. Horskí vodcovia samozrejme trhlinu preliezali bez problémov,ale ostatné skupiny postup poriadne zdržali.Cez trhlinu bol nainštalovaný hliníkový rebrík,ale až za rebríkom sa nachádzalo kľúčové miesto na ľadovci.Museli sme túto časť precízne odistiť,aby sme sa nezrútili do obrovskej trhliny,odkiaľ je už cesta späť obtiažna a väčinou s fatálnymi následkami.Po zdolaní tohto kľúčového miesta bez väčších problémov prekonávame 50 m vysokú skalnú stenu a dostávame sa na vrcholový hrebienok,kde sa priamo na vrchole nachádza socha Madony. Niečo pofotíme ,Janko Folk urobí pár záberov na kameru a zostupujeme.Zostup cez trhlinu je ešte komplikovanejší ako výstup a je o niekoľko metrov posunutý ,aby nedochádzalo k blokovaniu vystupujúcich.Sú tu naťahané fixné laná a tak niekto z nás pri zostupe ich používa a istí sa pomocou prusikov,alebo jednoducho používame naše lano a zlaňujeme nad trhlinu a potom poriadne nestabilným rebríkom prekonávame trhlinu.K chate zostupujeme po rovnakej trase,ako bola výstupová.Pri chate sa občerstvujeme a začíname zostup do campu.Výstup na štít Gran Paradiso je nezabudnuteľný zážitok.Je popisovaný ako ľahko dostupná štvortisícovka,ale vzhľadom na aktuálny stav ľadovca to už neplatí.

  Na druhý deň absolvujeme trek cez sedlo Gran Collet vo výške 2 832 m n.m. (chlapci si ešte oskočili na štít Monthe Giansana 3 041 m) a schádzame do prekrásneho údolia rieky Nivole a cez sedlo Croce zostupujeme do campu.

  Náš pobyt v Gajerských Alpách sa končí a presúvame sa do Rakúska.Rozhodujeme sa medzi Dolomitmi a Vysokými Taurami.Chlapci v budúcnosti plánujú výstup na Grosglokner a tak rozhodnutie padá na Vysoké Taury. Za cieľ sme si vyrali výstup na Johanisberg vysoký 3 453 m.Telefonicky si objednávame nocľah na chate Oberwalde Hutte.Za dažďa vystupujeme na chatu.Prognóza počasia na ďaľší deň je priaznivá a tak sa tešíme na výstup.Večeriame o 18,00 a ešte po večeri rozoberáme možnú výstupovú trasu. Rozhodli sme sa pre výstupovú trasu,ktorú popisovali českí lezci z roku 2019.Ráno o 6,00 raňajky a nastupujeme.Z počiatku výborná viditeľnosť,no postupne začala pribúdať hmla.Sledovali sme stopy skupín,ktoré išli pred nami a v určitom bode sa skupiny rozdelili.Aj my sme sa rozhodovali,ktorou výstupovou trasou ísť.Jožko bol za inú trasu,no ja ako vedúci som rozhodol,že nebudeme meniť plán a začali sme vystupovať do sedla Obere(  3 222 m). Ešte je dobrá viditeľnosť,sedlo máme pred sebou,jasne vidíme stopy v snehu a z času na čas aj skupinky pred nami.Zrazu padla hustá hmla a z jednoduchého výstupu (mysleli sme si) to začalo byť vážne.Mapy cz nám nepomáhali,lebo nás navádzali do neprekonateľných trhlín,a tak sme sa rozhodli sledovať stopy skupín pred nami.Vtedy nám už bolo jasné ,že na Johanisberg nevystúpime.No ale predsa bez vrcholu neostaneme,tak sme vystúpili tak ako ostatné skupiny na vrchol Hohe Riffl vysoký 3 338 m n.m. Boli sme sklamaní,ale už sa nedalo nič robiť.Samozrejme aj Hohe Riffl má svoju hodnotu,no predsa... Tento problém sme hodili za hlavu,veď ten vrchol tu bude aj na rok aj o 30 rokov,však si nás počká,aspoň vieme kam sa vyberieme na rok.........

Števo Tóth