Waliské Alpy-Oblasť Monte Rosy

Opäť po roku

Presne pred rokom sme stáli na najvyšom štíte Švajčiarska Dufourspitze vysokom 4 634 m (druhý najvyšší štít v Európe ,keď nepočítame Elbrus do Európy). Mali sme nádherné a stabilné slnečné počasie s prekrásnymi výhľadmi na zaľadnené štvortisícovky Waliských Álp na talianskej strane,resp. na spoločnej taliansko švajčiarskej hranici. Už vtedy nám bolo jasné ,že sa do tohto prekrásneho kúta prírody o rok pozrieme ,pokiaľ sa nám v zdraví podarí zostup zo štítu. Bol už pokročilý čas a naše obavy sa stupňovali so zapadajúcim slnkom. Ale aj napriek tomu sme pod chvíľou poškuľovali po majestátnych štvortisícovkách Lyskamu, Signalkuppe, Parrotspitse. Postupne sme zabudli na útrapy zostupu ,keď sme museli prečkať studenú noc na ľadovci,nakoľko sme v tme nenašli správnu cestu v spleti obrovských trhlín do bezpečia chaty Monte Rosa. Urobili sme malú zmenu v našom štvorčlennom družstve a 24.8.2019 v skorých ranných hodinách sa vydávame do mesteška Alagna Valsesia vzdialeného od Rimavskej Soboty takmer 1 400 km. V nočných hodinách prichádzame do miestneho campu. Ráno sa dozvedáme ,že v najbližších dňoch bude ideálne slnečné počasie v oblasti Monte Rosy a tak sa bez odpočinku vydávame na cestu.Opúšťame camp,auto presúvame na parkovisko,pripravujeme si nevyhnutný výstroj. Na môj dotaz mi po chvíli prišla správa z chaty Capanna Giovanni Gnifetti ,že máme rezervovaný nocľah na dva dni aj s polpenziou. Lanovkami sa vyvážame na Punta Indren do výšky 3 200 m a odtiaľ už po svojich na vyššie spomínanú chatu do výšky 3 647 m. Po ubytovaní sme si ešte za vidna prezreli nástupovú trasu na ľadovec Garstelet. Pod nami vo výške 3 498 objavujeme chatu horských vodcov Mantova. Na druhý deň okolo siedmej hodiny rannej vyrážame naviazaní na lane po ľadovci Garstelet. Otvárajú sa nám prekrásne výhľady na juh na masív Mont Blancu, Gran Paradiso a iné. Ešte pred sedlom pod Lyskamom odbočujeme vpravo a postupne vystupujeme na niekoľko štvortisícových štítov. Prvý zdolávame Vincent Pyramide vysoký 4 215 m a potom sa presúvame pod severozápadnú stenu Corno Nero (čierny paroh) a touto ľadovcovou stenou vystupujeme do sedla a odtiaľ po skalnom hrebeni na vrchol (4 295 m). Na zostup by bolo najvhodnejšie použiť "zlaňák" ,ale nemáme k dispozícii dostatočne dlhé lano ,tak zliezame SZ stenou pomocou cepínov. Po krátkom občerstvení sa presúvame pod štít Ludwikshohe ,aby sme po jeho úzkom hrebeni vystúpili na vrchol vysoký 4 342 m. Nadmorská výška sa podpisuje pod našu kondíciu a nechceme sa dostať do časovej tiesne ako pred rokom ,tak velíme na ústup. Po ceste späť na chatu upúta našu pozornosť Balmenhorn týčiaci sa do výšky 4 176 m , a preto sa rozhodujeme naň vystúpiť. Pred vrcholovou skalnou vežou si vyzúvame mačky a len na ľahko popri konopných lanách vystupujeme na vrchol ,ktorému dominuje bronzová socha Ježiša Krista a bivak Giordano postavený v roku 1985 ,v ktorom môže nájsť útočisko až 6 horolezcov. Tento bivak je často využívaný ako nástupné miesto na zdolanie Lyskammu. Po zostupe už naberáme smer Capanna Giovanni Gnifetti. Na druhý deň tým istým ľadovcom v tú istú hodinu ráno opäť vystupujeme nahor. Pod štítom Balmenhorn sa cesta rozdvojuje a my sa vydávame do sedla pod Lyskamom ,traverzujeme popod Parrotspitze vysoký 4 432 m a jeho hrozivo vyzerajúce ľadovcové seraky (za cieľ sme si vybrali na ďaľší deň) po ľadovci Grenz do sedla Gnifetti ležiaceho vo výške 4 454 m. Odtiaľ naľahko vystupujeme na Zumsteinspitze vysoký 4 563 m ,ktorý sa rozprestiera na taliansko švajčiarskej hranici. Je to štvtý najvyšší štít v Alpách a tým aj v Európe (pokiaľ nepočítame Elbrus). Na vrchol vystupujeme úzkym snehovým hrebeňom s hrozivými priepasťami pod nami.Záver výstupu tvorí skalnatý hrebeň . Cesta pokračuje ďalej do sedla pod južnú stenu Dufourspitze ,ale tento ťažký výstup nemáme v programe. Po nevyhnutnom fotení a filmovaní zostupujeme do sedla Gnifetti a odtiaľ pomaly so zvyškom síl ,ktoré nám ostali vystupujeme na Signalkuppe (Punta Gnifetti) ,na korom bola postavená chata Capanna Regina Margherita (rifugio Gnifetti). Nadmorská výška 4 554 m a je to piaty najvýšší štít Európy. Prvý vystúpil na tento štít kňaz Giovanni Gnifetti. Zo známych osobností na túto chatu vystúpili talianska kráľovná Margherita,pápež Pius XI,americký prezident J.F.Kennedy ,taliansky prezident Sandro Partini ,no a my ( Števo,Jožo,Mišo,Jano). V chate sa nachádza laboratórium na výskum vplyvu nadmorskej výšky na človeka. My sme v tom laboratóriu neboli ,ale sme na chate prespali ,resp. sme na chate viac menej prebdeli.Dosť zdevastovaní po dlhom pobyte vo vysokej nadmorskej výške v ranných hodinách opúšťame chatu. Z výšky pozorujeme intenzívne búrky ,ktoré šarapatia o 3 tísícky metrov nižšie pod nami. Začína snežiť a my intenzívne zvažujeme náš výstup na Parrotspitse. Nakoniec myšlienku na výstup zavrhujeme,kvoli silnejúcemu vetru a postupne schádzame z hôr. V nižších polohách (cca 3200 m) sneženie strieda dážď a my sme celkom spokojní ,že to už máme za sebou. Všetky vytýčené ciele sme splnili (len ten Parrotspitse) a v zdraví sme sa vrátili domov. Už teraz spriadame plány ,čo na budúci rok. Zahraničnej akcie sa zúčastnili: Števo Tóth,Jozef Szabó,Ján Folk,Michal Juhaniak

Števo Tóth