Poloniny

V piatok 13.9.2019 ráno o 5:00 vyrážame 5-ti turisti smer krajný východ Slovenska-do národného parku Poloniny v Bukovských vrchoch.Naplánovaný máme prechod hrebeňa a preto ideme dvoma autami.Jedno nechávame v plánovanom cieli prechodu-v dedinke Osadné a druhým sme sa presunuli na začiatok nášho putovania-do Novej Sedlice (najvýchodnejšia slovenská obec).Na hrebeni sú dve útulne,ale nič sme nepodcenili a tak komplet nabalení na stanovanie stúpame po červenej značke hore do kopcov.Prechádzame cez NPR Stužica,jedná sa o najväčší komplex karpatského bukového pralesa na Slovensku.Rastú tu buky staré 220-250 rokov,výraznou kráľovnou drevín je však jedľa,ktorá tu dosahuje majestátnych rozmerov a vek aj 400 rokov..Domov tu majú všetky naše veĽké šelmy,pravidelne sa tu vyskytujú aj zubry hrivnaté,dokonca aj los mokraďový.A preto bola Stužica spolu s ďalšími dvoma lokalitami v slovenských Poloninách v roku 2007 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.Strmým stúpaním prichádzame na bod Kremenec (1207 m)-najvýchodnejší bod Slovenska,najvyšší vrch Bukovských vrchov a NP Poloniny.Žulový hraničný stĺp označuje trojmedzie Slovenska,Poľska a Ukrajiny,takže kolečkom okolo neho sme boli hneď v troch krajinách.Stretávajú sa tu aj tri národné parky-naše Poloniny,poľský Bieščadský NP a ukrajinský Užanský NP.Naľahko po poľsko-ukrajinskej hranici vystúpime na vrch Kremenec (1221 m) a ešte na poľský kopec Wielka Rawka (1307 m) s parádnymi výhľadmi.Od trojmedzia už postupujeme hrebeňom cez Kamennú lúku (1201 m) do sedla pod Čierťažou (905 m).Útulňa plná,plus postavené stany a tak staviame aj my tie naše-vedeli sme prečo ich nesieme.Druhý deň postupujeme krásnym lesnatým hrebeňom s horskými lúkami,nazývanými poloniny,takže podľa nich sa volá aj samotný národný park.Pasieme sa na černiciach a čučoriedkach.Postupne cez vrcholy Riaba skala,Ďurkovec,Pľaša,Kruhliak prichádzame do Ruského sedla (801 m) k druhej útulni.Sme tu prví a tak spíme v nej.Tretí deň pokračujeme hrebeňom až na Balnicu.Je to stanica úzkokoľajovej železnice na poľskej strane s obchodom a s občerstvením,dávame si oddych.    Vlastne celá trasa hrebeňa ide po slovensko-poľskej štátnej hranici a až tu odbáčame na žltú značku a dolinou Udavského potoka zostupujeme k autu do dedinky Osadné.V miestnej krčme je mini múzeum predmetov nájdených v miestnych lesoch po vojakoch z obidvoch svetových vojen.Pivo ,kofola a zapekané pirohy padli vhod.Poloniny sú krásna príroda a milí pohostinní ľudia,ktorí tu žijú.Ešte sme museli ísť do Novej Sedlice pre druhé auto,pozreli sme domček deduška Večerníčka a čakala nás dlhá cesta domov.Pešo sme prešli 62 km,nastúpali 2885 m a precestovali 660 km.        J.Folk                                                                                                                                                                                                                                                                                                           Účastníci prechodu:Edo Lesko,Jozef Szabó,Štefan Tóth,Roman Škorňa,Ján Folk.