Monte Rosa-Dufourspitze

    Tak už to máme za sebou.Ale vôbec to nebolo jednoduché. 25.8. vo štvorici vyrážame autom do oblasti Zermattu ,aby sme sa pokúsili vystúpiť na najvyšiu horu Švajčiarska Dufourspitze vysokú 4 634 m.n.m. Do kempu Attermenzen v Rande prichádzame niečo pred pol nocou.Hneď ráno zisťujeme na recepcii prognózu počasia a tá hovorí ,že nasledujúce tri dni budú perfektné na výstup.Objednávame si nocľah s pol penziou na chate Monte Rosa Hútte a to z 27.8. na 28.8. Na obed sa vydávame na rozchodenie na vychádzku do Täschalpu ,čo je tiež okolo 2 400 m.n.m. Na ďaľší deň sa vydávame taxíkom do Zermattu a odtiaľ ozubnicovým vláčikom na Gornegrat. A odtiaľ už po svojich na chatu.Aj táto časť výstupu obnáša určité riziká a to predovšetkým na ľadovci. Chata Monte Rosa Hútte sa nachádza v nadmorskej výške 2 889 m.n.m. . 28.8. budíček o 1,30 ,raňajky o 2,00 a vyrážame. Keďže sme sa oneskorili tak sa nám rýchlo z dohľadu strácajú horskí vodcovia sa svojimi klientmi ,čo má za následok krátke blúdenie v skalnej časti výstupu. Konečne prichádzame na ľadovec,pripíname si mačky a sledujeme trojicu maďarských horolezcov ,ktorí idú pred nami. Musíme obchádzať hlboké trhliny a máme pocit ,že blúdime. Po niekoľkých 100 m sa dostávame na kompaktný ľadovec a výstupová trasa nám je jasná. Vystupujeme ale pomaly. Keď sa dostávame do sedla Sattel ,niektorí horskí vodcovia sa už vracajú so svojimi klientmi z vrchola. Až teraz začína samotný exponovaný výstup. Zo sedla vedie strmý hrebeňový úsek po snehu a za ním 200 m dlhý exponovaný skalný hrebeň s obtiažnosťou II+UIAA. Na lane sme naviazaní štyria ,čo značne spomaľuje náš výstup. Niektoré úseky sú nad priepasťou a niektoré idú po snehovom hrebeni o šírke jednej stopy. Po prekonaní tohto úseku sme si mysleli ,že budeme na vrchole ,ale znovu nasleduje prudké stúpanie po snehovom hrebeni a pohľad nadol vzbudzuje poriadny rešpekt.Posledný skalný hrebeň dlhý cca 200 m s kľúčovým miestom lezenia tesne mimo hlavný hrebeň v komíne po mixe snehu a ľadu a potom po platniach po hrebeni a za pomoci fixných lán na vrchol .Lenže chyba krásy je 15,00 hod. Pôvodne sme chceli zostúpiť do sedla Silbersattel za pomoci fixných lán,ktoré tam boli v minulosti natiahnuté ,ale kvoli smrteľným nehodám boli zrušené. Pokračovať ďaľej po hrebeni bolo pre našu skupinu technicky veľmi náročné a tak sa rozhodujeme pre zostup výstupovou cestou. Opäť vystupujeme na vrchol a deň sa nemilosrdne kráti. Za úplnej tmy sa nám podarilo zostúpiť zo skalného hrebeňa na ľadovec a po stopách schádzame dole.Niekedy okolo pol noci sa nachádzame v nadmorskej výške ,kde by sme cez trhliny mali prekročiť na skalný hrebeň vedúci k chate. Lenže nie len my sme blúdili v ľadovci ,ale aj tí po ktorých stopách sme sa rozhodli zostupovať. Ľadovec je v tme veľmi nebezpečný a tak sme sa rozhodli neriskovať ďaľším hľadaním cesty a prečkali sme noc na ľadovci. Po rozvidnení sme horko ťažko našli tú správnu cestu na skalný hrebeň a potom na chatu. Asi takto prebiehal náš výstup na Dufourspitze .

 

Števo Tóth

 

Účastníci:Števo Tóth,Ján Folk,Jozef Szabó ,Štefan Mács