KAMENNÝ JANKO STÁLE ČAKÁ…

Konečne je tu víkend a tak máme opäť možnosť vybrať sa niekam do prírody. Neodradilo nás ani novembrové, sychravé, sobotné ráno. Za zaujímavosťou nášho okolia sa vydávame piati. Eva, Renata, Peťo, Dodo a Miloš .Všetko známi turisti,  veď nie je to tak dávno ako sme spoločne vystúpili na tatranské Baranie rohy. A keďže malá kopa pýta viac, „na vandrovku“ sa k nám na Nižnej Pokoradzi pridalo aj malé, tigrované mačiatko. Aby nedošlo k najhoršiemu /šli sme po štátnej ceste/. O mačiatko sme sa po celý čas starali a poskytli mu „dočasný domov“. Rozhodlo sa, že ide do sveta na skusy. Kamenný Janko, ležiaci medzi Nižnou a Vyšnou Pokoradzou sa nachádza cca 4 km od mesta. Táto zaujímavosť nás už prilákala nie raz a radi sa sem vraciame. Od r. 1993 patrí táto oblasť medzi chránené, ale Kamenný Janko je najväčšou krásou. Skalný útvar pozostávajúci z hlavy, krku a trupu. Podľa povesti bol Janko chlapec z dediny, ktorý sa zaľúbil do dievčiny. Tá sa však vydala za iného a Janko z nešťastnej lásky skočil zo skaly a po rokoch skalná lavína vytvorila útvar pripomínajúci človeka. Tvrdí sa, že je to Janko, ktorý stále čaká na svoju lásku. No a po zistení, že my tie dievčiny nie sme, sa púšťame do malej školy zlaňovania. Neoddeliteľnou súčasťou zácviku je horolezecká sedačka, ktorú sme si postupne všetci vyskúšali. Niektorí po prvýkrát, ale dúfam, že nie posledný. Išlo nám to celkom dobre. Odvaha nechýbala. Hmla nám dnes neumožnila kochať sa výhľadmi ako inokedy. A tak obohatení o ďalšie nové zážitky a niektorí aj skúsenosti, Kamenného Janka opúšťame. Záverečný úsek smeruje do Čerenčian. Tu sa naše cesty rozchádzajú. Mačiatko sa nám v dedine kamsi odtúlalo /ani nevediac kedy/ a my „nabití“ novou energiou nasadáme na motoráčik. Už teraz sa tešíme na najbližšie decembrové akcie, na už tradičnú „Rudohorskú trilógiu“.


Eva Ondrejová (evon)