Albánsko,Čierna hora-pohorie Prokletije

Tak predsa........

V časoch dávno minulých,keď som sa začal vážnejšie venovať vysokohorskej turistike dostal sa mi do rúk turistický sprievodca s názvom Jugoslávske hory,v ktorom boli popísané takmer všetky horstvá bývalej Juhoslávie.Už vtedy som sa začal pohrávať s myšlienkou navštíviť pohorie Prokletije (preklatie).Aby to nebolo také jednoduché tak zrovna Albánska časť pohoria.Pre úplnosť musím uviesť,že to bolo v čase hlbokého socializmu a Albánsko bola neznáma komunistická krajina uzavretá pred východom aj západom.Pre nás študentov po štvrtom pive to však nebol žiadny problém a začali sme spriadať plány,ako na požičanej 1 203-jke vyrazíme do Albánska a pokoríme tamojšie hory.Našťastie zohnať 1203-jku nebolo také jednoduché a tak naše plány ostali nezrealizované.Je dosť možné,že požičaná 1203-jka by tam ostala navždy.

   Teraz ,keď už pomaly s vysokohorskou turistikou končím som si zaspomínal na pivné úlety zo študentských čias ,“oprášil“ staré plány a predostrel mojim priateľom z KST mesta Rimavská Sobota plán navštíviť Albánsko.Zo začiatku som mal pocit,že ich môj nápad neoslovil,ale zvedavosť je zvedavosť a romantika nepustí.Je rozhodnuté ideme.Ešte zosúladiť termíny,zohnať auto (už to nie je žiadny problém ,len mať peniaze) a môžeme vyraziť.Minibus si požičiavame v požičovni v Brzotíne (na základe predchádzajúcich dobrých skúseností) a naše dobrodružstvo začína.Nie až také ,aké by to bolo pred 50-mi rokmi,ale aj tak dobrodružstvo.Nevezieme sa 1203-jkou (našťastie),ale fiatom Ducatom,ktorý má už najlepšie časy za sebou a po čase nám svoje technické opotrebenie dáva na vedomie.Odchádza pneumatika na zadnej náprave aj keď bola relatívne nová.Aj to sa stáva.Nie sme žiadni automechanici,ale výmenu za rezervu zvládame takmer ľavou zadnou (ľavá zadná pnumatika).Pokračujeme v ceste celú noc ,keď sa nám už v Albánsku postavia do cesty obrovské hory.Od Skadarského jazera najprv pozvolne,neskôr prudko stúpame našim autom do hôr.Kdesi v popise (asi staršieho dáta) stojí,že miestami je cesta nespevnená (modlíme sa).Našťastie je celá cesta aj keď úzka (na jedno osobné auto) asfaltová vo veľmi dobrom stave.Prekonávame sedlo vo výške 1685 m n.m. a pomaly sa blížime do dediny Theth.V dedine Theth končí asfaltka a po celej dedine sú len spevnené cesty štrkodrvou. Počasie sa náhle mení k horšiemu(ako ináč),veď sme v pohorí Prokletije.Búrka naberá na intenzite a my sme zatiaľ uväznení v aute.V dedine Theth je množstvo campov,ale aj apatmánov.Počasie nás vystrašilo,preto si zvolíme apartmán s nepríjemným majiteľom,ktorý pôsobí skôr ako SBS-kár a nie ako prívetivý majiteľ poskytujúci služby.Apartmán,ale ok.Trochu oddychujeme a hneď v ten deň (počasie sa náhle zlepšilo) vyrážame do hôr.Vydávame sa k vodopádu Grunas (rarita-pri vodopáde je internetové pripojenie).Pripájam sa k internetu a tak aj moja rodina vidí v priamom prenose vodopád.Pokračujeme po Blue Eye route k Blue Eye.Nádhera.Tu sa zdržíme pomerne dlho,kúpeme sa v kryštálovo čistej vode,fotíme,filmujeme.Nechce sa nám odtiaľ odísť,ale na druhý deň nás čaká pekelne ťažká túra na najvyšší štít pohoria Prokletije Maja Jezerce vysoký 2 694 m.

   Po pôstnych raňajkách vyrážame v ústrety najvyššiemu štítu pohoria Prokletije.Čaká nás prevýšenie viac ako 2500 výškových metrov.Slnko neznesiteľne páli.Spočiatku pomerne rýchle naberáme nadmorskú výšku,aby sme ju vzápetí stratili zostupom do údolia Valbonä.Potom už len stúpame a stúpame.Stále nevidíme cieľ nášho výstupu.Keď už začíname pochybovať,či vôbec vystúpime na vrchol,zrazu sa pred nami objaví vysoká stena a najej vrchole vidíme vrcholový kríž.Mierne exponovaným terénom vystupujeme na vrchol.Je takmer pol piatej popoludní ,keď začíname schádzať.Poslední prichádzame k apartmánu o 23,00 v noci.Na druhý deň sme rozbití,ako cigánska (rómska) hračka a dávame si voľnejší deň.No Jožko s Janom to nevzdávajú a „trestajú“ telo ďaľšiou pekelnou túrou.Vystupujú do sedla Qafa e Pejes a odtiaľ na štít Maja e Harapit.Ich príchod do apartmánu okolo 22,00 hod. My ostatní sa len tak ponevierame po okolí.Kúpeme sa pod vodopádom Gjecaj a nahliadneme do rokliny rieky Lumi i Thethit.

 Na druhý deň náš pobyt v Albánskej časti pohoria Prokletije končíme a presúvame sa k Albánskemu moru,kde strávime dva dni.Objavujú sa ďaľšie problémy s autom,ale za pomoci miestnych to úspešne riešime.Presúvame sa do Čiernej Hory,kde „rozkladáme“ náš base camp v dedinke Vusanje.Volíme apartmán s príjemným mladým majiteľom.Prší,ale predpoveď je na druhý deň priaznivá.Po raňajkách vyrážame na najvyšší štít Čiernej Hory Zla Kolata-2 535 m n.m. a následne na Dobru Kolatu (ostrý hrebeň) vysokú 2 525 m n.m.Na Zlu Kolatu (asi preto ten názov) vedú veľmi nebezpečné úzke traverzy v stene a akýkoľvek chybný krok môže mať fatálne následky.Ešte za vidna schádzame do nášho base campu.

  Čaká nás posledný výstupový deň.Presúvame sa do doliny Grebaje,zaplatíme vstup do NP a vystupujeme na vrch Valušnica (1 879 m n.m.) a pokračujeme po hrebeni na vrch Talijanka (2 057 m n.m.),Maja Popadijes (2 030 m n.m.),Ćafa (1 874 m n.m.) a odtiaľ zostup na parkovisko k autu.Táto časť pohoria nám silne pripomínala Západné Tatry od Volovca.Hrebeň od vrchola Valušnica bol nádherný a pohľady na hradbu štítov Karanfili boli prekrásne.Myslím,že táto časť pohoria (ktorú sme navštívili) bola najkrajšia.Autom sa presúvame do mesta Plav,tankujeme (do auta) aj do seba a vraciame sa do Vusanje.V noci sa prihnala strašná búrka a my si uvedomujeme,že je najvyšší čas opustiť krásne,ale nebezpečné pohorie Prokletije.Ráno po raňajkách balíme,lúčime sa s príjemnými hostiteľmi a opúšťame po čiastočne zatopených cestách dedinku Vusanje.Vydávame sa na cestu domov.Aby to nebolo také jednoduché ozýva sa ľavá zadná pneumatika a musíme zamieriť do najbližšieho pneuservisu.Rezultát je jednoznačný poškodená pneumatika.Majiteľ pneuservisu zohnal takú nejakú približnú ojazdenú a s malou dušičkou opúšťame pneuservis.Všetko ale dobre dopadlo a bez väčších problémov a z väčšou pneumatikou sme dorazili domov.

Základné info: termín zahraničnej akcie: 5.9.-13.9.2024 (13.9.-problémy spneu)

Účastníci:Edo Lesko,Jozef Szabó,Ján Folk,Boris Vetrák,Štefan Mács,Mišo Juhaniak,

                  Števo Tóth

Autor: Števo Tóth