Jesenný prechod Nízkymi Tatrami

Naše tri jesenné dni v Nízkych Tatrách . V piatok ráno sme sa spojmi - vlak, autobusy, všetko pekne nadväzovalo, dostali na Trangošku. Kľudným tempom sme vystúpali na Štefáničku, občerstvili sa a pokračovali na Ďumbier, následne letnou trasou na Chopok. Naše trasy boli naplánované skvele, neboli dlhé a presne zodpovedali počasiu, ktoré nás sprevádzalo. Takže zmokli sme, ale v tom najväčšom lejaku sme už sedeli v pohodlí Kamienky a pozerali cez okná na lejak sprevádzaný poriadnym vetriskom. Druhý deň ráno sme vybehli na Chopok, zakvačili novú slovenskú zástavu a kochali sa výhľadmi. Vyčasilo sa a my sme si užívali prechod hrebeňom: Dereše, Poľana, Chabenec.  Opäť začalo fúkať, poprchávalo a výhľady sa striedali s absolútne bielymi panorámami. My sme však už boli blízko útulne Ďurková, kde sme prespávali druhú noc. Na hrebeni nás potešilo stretko s čriedou vyše dvadsiatich kamzíkov, jeden z nich bol dokonca albín a prekvapili nás aj čerstvé stopy macka. Vyzerali sme ho v stráňach, ale nemal záujem ukazovať sa turistom. Na Ďurkovej sme boli prví ubytovaní, posedkávali sme a vyčkávali vraj na ďalších 40-tich, ktorí v priemere denne využijú možnosť prespania. Nakoniec bola chata na prasknutie, ale dve skvelé ženy s úsmevom na tvári stihli navariť, obslúžiť, zakúriť. Super bolo. Do rána sa riadne ochladilo, mrholilo a fúkalo, tak sme sa po rannej hygiene a výborných raňajkách rozhodli zostúpiť dole do dediny Jasenie, kde sme po 16 km opäť využili dopravné prostriedky na cestu domov. Prešli sme dokopy asi 40 km, bol to taký pohodový prechod jesennou prírodou Nízkych Tatier.