Vysoké Tatry-chata pod Rysmi

Už v predstihu sme si zabezpečili nocľah v najvyššie položenej chate vo Vysokých Tatrách v chate pod Rysmi.Vo štvrtok 13.10.2022 vyrážame osobnými autami smer Popradské pleso.Na parkovisku nás čaká prvé "nemilé" prekvapenie -parkovanie 10 EUR na deňx3 dni 30 EUR na auto. No ,ale Tatry stoja za to.Na parkovisku si každý nabalí do batoha potrebné oblečenie a výstroj pre zimnú vysokohorskú turistiku v Tatrách. Vo výbave nesmú chýbať stúpacie železá (mačky),cepíny,sedačky,karabíny,prilby,laná atď. Vyrážame.Je krásne počasie a veľmi sa tešíme na pobyt na chate a na výstupy,ktoré nás čakajú.Za cieľ sme si vybrali výstup na Rysy,Vysokú,Ťažký štít(Český štít).Pri Žabích plesách začína súvislá snehová pokrývka a preto si nasadzujeme mačky a postupujeme smerom ku chate.Po ubytovaní naľahko vystupujeme cez sedlo Váhy na Rysy.Počasie sa mení,padá hmla,ale občas pomedzi oblaky vykukne slniečko.To je signál na fotenie. Máme dobrú náladu,ale pokiaľ to výhľady dovoľujú stále pozerám na výstupovú cestu na Vysokú zo sedla Váhy cez Kohútik.Je to traverz (po Kohútik),ktorý je bez snehu pomerne bezpečný aj keď exponovaný. No a teraz je chodníček zasypaný snehom a nie sú tam miesta na istenie.Schádzame na chatu ,večeriame,máme dobrú náladu.Ráno raňajky.Vychádzam pred chatu,kontrolujem kvalitu snehu,ktorý je zamrznutý na "kosť".Vnútorne som už rozhodnutý,že na Vysokú dnes nepôjdeme.Počas raňajok to konzultujem s Milošom (Chovanom) a našli sme v tom rozhodnutí zhodu. Následne to rozhodnutie oznamujem ostatným.Niektorí sú nemilo prekvapení,ale rešpektujú naše rozhodnutie.Ako alternatívu si volíme výstup na Kôprovský štít,popri Hincových plesách. Je to jednoduchý výstup,aj keď zo sedla je už súvislá snehová pokrývka.Po zostupe sa vraciame na chatu.Keď sme už tesne pod chatou počujeme nalietavať vrtulník.Počasie sa z minúty na minútu zhoršuje.Od jedného zostupujúceho sa dozvedáme,ža sa stala nehoda a vo svahu nad chatou sa nachádza jedna zranená osoba a jedna osoba sa nachádza ešte v stene.Keď prichádzame na chatu,tak zranenú osobu práve znášajú na saniach a umiestňujú do chaty. Na transporte a oživovaní zraneného chlapca sa spolu so záchranárom podieľali aj chlapci z našej skupiny (Zdeno,Miloš,Roman). Helikoptéra pre zlé počasie nemohla vzlietnuť (bola zlá viditeľnosť,snehová fujavica) ,a tak ostávalo len dúfať,že to mladý organizmus chlapca vydrží.Postupne sa jeho zdravotný stav zhoršoval až nakoniec zraneniam podľahol.Druhý záchranár išiel pre druhého lezca do steny,kde čakal na záchranu.Už pred tým dostal od nás (Miloša) pokyny zo sedla Váhy,že má ostať na mieste ,že  príde záchranár a spolu zídu ťažkým terénom na chatu. Boli to mladí chlapci vysokoškoláci (fakulta telesnej výchovy a športu) dobre vyzbrojení.Nehoda sa im stala po zostupe z Kohútika na traverze do sedla Váhy.Presne tam čoho som sa obával.Pri tej tragédii som bol rád,že sa to nestalo nám.Táto trgédia nás hlboko zasiahla,a preto sme sa už na ďaľší deň nepokúšali o žiadny výstup a bezpečne sme zostúpili dole.

  Z môjho pohľadu chlapci asi nič nepodcenili,boli dobre vystrojení,snáď v tých podmienkach,ktoré panovali by boli vhodnejšie tvrdšie topánky,ale hlavnou príčinou pádu mohla byť len chvíľková nepozornosť,zaváhanie,zakopnutie. Aj také smutné a tragické momenty niekedy prinášajú hory,ktoré tak milujeme.

Števo Tóth