Slovinsko-Júlske Alpy

V januári na výročnej schôdzi nášho oddielu sme predstavili plán opätovnej návštevy Júlskych álp (po vyše 25 rokoch). Nami plánovaná zahraničná akcia vzbudila neobyčajný záujem ,lenže do našich plánov zasiahla "corona kríza" a dlho sme nevedeli ,či sa akcia vôbec uskutoční. Postupne záujem o akciu upadal až nakoniec sme sa už len traja členovia rozhodli ,že predsa len Júlske alpy navštívime. Akciu sme naplánovali na deväť dní s plánovaným odchodom 29.8.2020. Prognóza počasia na prvé dni  (30-31.8.2020) bola veľmi nepriaznivá ,z toho dôvodu sme posunuli náš odchod až na 31.8.2020 čím sme skrátili náš pobyt v Slovinsku na sedem dní. Pôvodne sme si naplánovali trasu cez Maďarsko,lenže maďarská vláda od 1.9.2020 zatvorila pre nás hranice ,a tak sme do Slovinska pricestovali cez Rakúsko,čo bola asi aj lepšia alternatíva. V podvečer za hustého lejaku prichádzame do dedinky Mojstrana odkial plánujeme všetky naše výstupy. Prvú noc trávime v hosteli Jozl. Celú noc intenzívne pršalo a navyše od nadmorskej výšky cca 2300 m snežilo. Na druhý deň ráno (1.9.2020) sa presúvame do campu Kamne ,kde si rezervujeme miesto až do nedeľe a hneď vyrážame cez Krajnsku Goru do sedla Vršič autom až do výšky 1 611 m n.m. Našim cieľom je štít Prisojnik vysoký 2 547 m cez prekrásne Prednje okno. Je to veľmi pekná čiastočne zaistená cesta cez obrovské skalné okno .Cesta na vrchol potom pokračuje exponovaným hrebeňom. Vzhľadom na predchádzajúce nepriaznivé počasie sa v stene okrem nás nikto nepohybuje. Prisojnik máme len pre seba. Pri výstupe na vrchol sa pohrávame s myšlienkou pokračovať veľmi ťažkou hrebeňovkou na štít Razor (2 601 m),ale na vrchole Prisojnika je výstraha,že tzv. Jubilejná cesta je nepriechodná ,a tak sa vraciame normálkou do sedla Vršič. Na ďaší deň máme v pláne výstup na Jalovec (často nazývaný aj Slovinský Materhorn-pre svoju podobnosť s Materhornom) ,ale mimoriadne nepriaznivé počasie mení naše plány. Odpočívame v campe a až v podvečer ,keď sa počasie o niečo zlepšuje ideme sa pozrieť aspoň k obrovskému vodopádu Peričnik. Prognóza počasia sa mení k lepšiemu a našim ďaľším cieľom je samotný Triglav-najvyššia hora Slovinska. Ešte z campu si rezervujeme ubytovanie na chate Triglavsky dom ležiacej na štíte Kredarica(resp. tesne pod štítom). Autom sa presúvame k Aljaževmu domu  (1015 m n.m.) a odtiaľ  Tominškovou cestou (veľmi pekná "vzdušná" cesta) vystupujeme až k Triglavskému domu. Po ubytovaní uvažujeme ,že ešte v ten istý deň vystúpime na vrchol.Váhame a  nakoniec sa rohodujeme ,že výstup uskutočníme až na druhý deň. Triglav stále drží pomerne hustý mrak a počasie na ďaľší deň má byť ukážkové.Chata sa postupne napľňa turistami prevažne zo Slovinska. Po večeri odchádzame na izbu a ani dve vrsty diek nás dostatočne neohrejú v studenej izbe. Ráno po raňajkách vyrážame na vrchol. Stretávame prvých turistov ,čo zostupujú z vrchola (zrejme si privstali ,aby zachytili východ slnka). Po približne dvoch hodinách stojíme aj my na vrchole najvyššieho štítu Slovinska vysokého 2 864 m. Je prekrásne počasie a my sa kocháme nádhernými výhľadmi. Ako na dlani máme výhľad na Škrlaticu (ďaľší náš cieľ),Razor,Mangrt,Špik,Prisojnik,Jalovec,Kanjavec,Kredarica,Dolkova špica a mnoho ďaľších. V diaľke rozpoznávame Dolomity,Vysoké Taury s Grosgloknerom a smerom na juh sa nám ukazuje Jadranské more. Začíname zostupovať výstupovou trasou a cez stenu Prag zostupujeme k Aljaževmu domu. Musím priznať ,že sme toho mali akurát dosť. Počas cesty autom do campu sa zastavujeme v pizzerii,dopľňami chýbajúce tekutiny,niečo pojeme a odchádzame do campu,kde sa dávame do "kopy" ,aby sme na druhý deň mohli vyraziť azda na najťašší výstup (aj čo sa týka " expopzície") na druhý najvyšší štít Júlskych álp-Škrlaticu s výškou 2 738 m.Na ďaľší deň  o 7,45 začíname túru od Aljaževovho domu.  Za prvú hodinu vystupujeme 500 výškových metrov. Ostáva nám už "len" 1200 výškových metrov. Musíme obchádzať štít Dolkova špica,aby sme sa dostali k masívu Škrlatice.Konečne sme v stene Škrlatice. Obliekame si úväzy a ferratové sety a postupujeme k vrcholu po skromne zaistenej ceste na hrebeň a úzkym exponovaným hrebeňom na vrchol. Opäť prekrásne počasie s nádhernými výhľadmi. Fotíme,filmujeme a po asi pol hodine začíname zostupovať. Čaká nás vyše 1700 m zostupu.Zostupujeme pomaly a o 18,30 hod prichádzame k Aljaževmu domu. Na druzhý deň odchádzame na Slovensko. Škoda ,že sme kvoli počasiu prišli do álp o dva dni neskôr iste by sme boli stihli aj slovinský Materhorn-Jalovec. Ale možno niekedy v budúcnosti. Akcie sa zúčastnili: Jožko Szabó,Jano Folk a ja (Števo Tóth)

Števo Tóth