Sextenské Dolomity a Vysoké Taury

Dolomity-Severná časť,Vysoké Taury

Po niekoľkých rokoch sa opäť vraciame do Talianskych Dolomitov,no v zmenenej "zostave". Roky nám pribudli a tak sme našu zostavu "omladili" (netýka sa autora článku).Na zahraničnú akciu sme si prenajali 9 miestny minibus,no nakoniec sme ani ten celkom neobsadili,nakoľko deň pred odchodom dvaja účastníci odriekli svoju účasť z obavy pred nepriaznivým počasím.Našťastie sa prognózy so zlým počasím nenaplnili a nám sa podarilo  do bodky naplniť náš program,ktorý sme si ešte doma vytýčili.Base camp sme si rozložili v Cortine d´Ampezzo v campe Olympia.Stany sme rozložili vo večerných hodinách a na druhý deň hneď ráno vyrážame k jazeru Misurina.Tu nechávame "náš" minibus a pokračujeme autobusom až do samého srdca Sextenských dolomitov na parkovisko pod tromi Cimami (TRE Cime).Odtiaľ už po svojich sa vydávame k prvému nášmu cieľu,ktorým je štít Monte Paterno vysoký 2 746 m a vedie naň pomerne jednoduchá ferrata.Tento výstup sme si zvolili ako "rozcvičku" pre ďaľšie naše ciele. Tesne pred nástupom na ferratu Paternkofel si dávame na seba ferratové sety a prilby s čelovkami a púšťame sa v ústrety prvému dobrodružstvu.Prekonávame množtvo zaistených tunelov,ktoré boli vystrieľané do horského masívu Monte Paterno počas bojov v prvej svetovej vojne.Celé severné Dolomity sú prevŕtané množstvom tunelov z tohto obdobia.Cez jednotlivé strieľne sa nám ponúkajú nádherné výhľady na čarovné okolité štíty,ktorým dominujú Tre Cime.Pomaly sa posúvame k vrcholu.Konečne vrchol.Nechýba "povinné" fotenie a potom rýchle zastupujeme,pretože nás v tento deň čaká ešte výstup na Toblinger Knoten.Z diaľky sa nám zdá nevýrazný až pochybujeme,či má vôbec význam naň vystúpiť. Toblinger Knoten neohuruje svojou výškou (2 499 m.n.m.),ale ferrata Leiternsteg (odvodená od rebríka) stojí za to.Až tu sa ukáže kto má problémy"s hľbkou" pod sebou.Našťastie všetci to bez problémov "dali".Na vrchol vedie 17 rebríkov v prevažne kolmej a previsnutej stene.Konečne vrchol a zostup ku chate Drei Zinnen Hutte a späť k autu a do campu.Žiaľ druhý deň nám počasie neprialo a tak ostávame v campe a popoludní niektorí navštívia krásne malebné mestečko Cortina d´Ampezzo.Ďaším našim cieľom je výstup na Lagazuoi vysoký 2 835 m.n.m..Na výstup sme si zvolili tentokrát "choďák" zo sedla Falzarego (2 105 m.n.m.),aby sme potom zostupovali zaistenými cestami asi v najdlhšom tuneli v celých Dolomitoch.Na každom kroku na nás dýcha história prvej svetovej vojny.Je až neuveriteľné v akých hrozných podmienkach museli bojovať mladí vojaci a mnohí z nich tu položili svoje životy tu vysoko v horách ďaľeko od svojich rodín...

Ďaľší deň už išlo do "tuhého".Našim cieľom je Tofana di Roses s výškou 3 225 m.n.m.. Pre niektorých z našej skupiny to bol zároveň aj osobný výškový rekord. Túru sme začali od parkoviska pri chate Rifugio A.Dibona.Na vrchol vystupujeme nekonečne dlhou ferratou Giovani Lipella. Výstupová cesta vedie spleťou tunelou,často po veľmi úzkych nebezpečných rampách,aby sa potom stočila do kolmých stien.Aby sme to nemali také jednoduché tak nám začalo husto snežiť a od nadmorskej výšky cca 2 800 m.n.m. nám znepríjemňoval výstup ľad,ktorým bola na mnohých miestach obalená skala.Keď sa konečne dostávame na vrcholový hrebeň čaká nás nemilé prekvapenie v podobe súvislej snehovej pokrývky.Nakoľko v tento deň nikto okrem nás na vrchol nevystupuje len s problémami hľadáme správnu cestu na vrchol (hustá hmla).O 15,30 hod sme konečne na vrchole.Za nami šiel ešte jeden rumun,ktorý sa nám zdôveril,že bez nás by to nedal.A tak sme spoločne zahájili zostup.S problémami sme našli v hmle a v snehu správnu zostupovku,ale všetko dobre dopadlo a za dve a pol hodiny sme boli na parkovisku. Tým sa naše pôsobenie v Dolomitoch končí a na ďaľší deň sa presúvame do Vysokých Taurov v Rakúsku. Našim cieľom (hlavne mojim)je výstup na Johanisberg vysoký 3 453 m.n.m.Bol som tam pred rokom a absolvoval som tam nevydarený výstup naň.Vo veľkej hmle sme stratili správnu orientáciu a v spleti trhlín sme vystúpili na vedľajší štít Hohe Riffl vysoký 3 338 m.n.m. Takže môj reparát s novými partnermi.Ako zvyčajne začiatok výstupu z parkoviska Franz Josef Hohe.Prvý deň výstup na vysokohorskú chatu Oberwalderhutte (2 973 m).Chata leží na vyvýšenine Burgstall a pod ňou sa rozprestiera ľadovec Bockkar. Chatu dal postaviť Thomas Oberwalder a chata bola otvorená 15.8.1910.Niekoľkokrát bola zrekonštuovaná.Sám Thomas Oberwalder zahynul pod lavínou na Pasterze. Druhý deň výstup na Johanisberg vysoký 3 453 m.n.m.Johanisberg často nazývaný aj snehová hora je krásna pyramída zo všetkých strán obklopená ľadovcom a často aj v letných mesiacoch je aj vrcholový hrebeň pokrytý snehom (čo nie je ani na najvyššiom štíte Rakúska -Grosglokneri).Ráno pred nástupom na ľadovec je na chate podivne ticho a my zisťujeme,že na Johanisberg sa nikto nechystá okrem jednej zmiešanej dvojice,kde sa muž tvári ako horský vodca,ale mne sa zdalo,že pri nástupe na ľadovec si nebol istý postupom.Ale aj my sme si večer naštudovali výstupovú trasu a bez väčších problémov sme sa trafili medzi trhliny v spodnej časti a potom to už bolo bez problémov.Zvolili sme si inú výstupovú cestu ako ja pred rokom a bolo to správne rozhodnutie.Počasie nám prialo a po štyroch hodinách výstupu stojíme na vrchole.Môj vlaňajší "rest" som zmazal.Opatrne zostupujeme naviazaní na lane ,aby sme sa náhodou nezrútili do trhliny,nakoľko mnohé trhliny boli prekryté snehom po predchádzajúcich dňoch sneženia.Konečne chata,občerstvenie a zostup na parkovisko. Tým náš príbeh končí.Tešíme sa na ďaľšie krásne zážitky v horách.

Števo Tóth