Okolo Annapurny

Strávil som nezabudnuteľné tri (3) týždne v Nepále. mojim cieľom neboli výstupy na vysoké štíty ,ale spoznávanie krajiny,života ,kultúry ,ale tak trochu aj hory. Pár dní som strávil v Káthmandú a v Pokhare (druhé najväčšie mesto v Nepále) ,ale gro času som strávil putovaním okolo Annapurien ,spoznávaním života ľudí v horských dedinkách .Mal som šťastie na skvelé počasie ,a aj preto som sa celé dni mohol kochať pohľadom na niektoré osemtisícovky-Annapurna I ,Manaslu,Dhaulagiri I. Ale ani menšie štíty nezaostávali svojou majestátnosťou a krásou za tými najvyššími (Annapurna II,III,IV,Ganggapurna,Nilgiri,Annapurna south,Tilicho peakYakwakang,Chulu (west,central,east,far east...............). Medzi nezabudnuteľné zážitky patrili návšteva kláštora v Uper Pisang vo výške 3 200 m ,kde nám miestna budhistická mníška požehnala na úspešný výstup k jazeru Tilicho ( 5 050 m.n.m) ako aj prechod sedla Thorung la ( 5 416 m n.m.) ,kde pred dvomi rokmi na jeseň zahynulo 45 trekerov počas snehovej búrky. Jazero Tilicho a jeho okolie patrí v mojich spomienkach medzi najkrajšie miesta ,aké som kedy v horách mal možnosť navštíviť a vidieť. Vrcholom treku bol prechod sedla Thotung la. Mal som šťastie na skvelé počasie so všetkým čo k tomu patrí.Výstup sme začali ráno o 4,00 hod. Na cestu nám svietil mesiac (dva dni po splne) a potom už prebral moc nad nocou deň. Krásne svietilo slnko,fúkal silný vietor a do toho všetkého bol všade vôkol trblietajúci sa sneh. Bolo to presne tak ako som si to predstavoval. A potom nás už čakal len dlhý zostup do dedinky Muktinath. Postupne sme schádzali nižšie a nižšie až sme ukončili náš trek v meste Jomsom. Odtiaľ sme sa presúvali už len jeepmi ,alebo miestnymi autobusmi. Táto etapa treku bola určite nebezpečnejšia ,než tá kde som mal svoj život vo vlastých rukách. Ale o tom a aj inom niekedy inokedy a inde.

Števo Tóth